|
Slovné ohodnotenie? Nezvyknem byť zlý, ale slovenčinu mám rád, dokonca viem oceniť aj peknú poéziu, ale toto sa nedá nazvať inak ako prznenie. Ako prvý mi do očí udrel nadpis, kde je prvá chyba tejto chyby... diela. Autora by som chcel na úvod upozorniť, že rým nevzniká tým, že slová vo verši sa končia rovnakou slabikou. Paradoxne najlepšie sú verše, kde sa o to kŕčovito nesnažil. Ďalej by som prešiel k pojmu rytmika. Tento pojem by sa mal vyučovať na škole ešte v rámci povinnej školskej dochádzky, ale očividne to na niektorých školách zrejme flákajú, alebo úplne ignorujú. Odporúčam celkom pekný článok, ktorý som našiel (...).blog.sme.sk/.../Rytmika-viazaneho-versa.html . Aby som to skrátil - sylabická alebo tonická rytmika musí byť v akejkoľvek básni, ktorá využíva viazaný verš. Pokiaľ sa dobre využije (ideálne sylabotonická), tak nemusíme ani nasilu presúvať sloveso na koniec každého druhého verša, aby sme ušmudlali nejaký rým. Tu skončím s akýmikoľvek termínmi, pretože sa sotva dajú aplikovať. Prízvuk v žiadnom prípade nesmú určovať čiarky a trojbodky, ich umiestnenie určuje gramatika.
Schválne, skúste si to v hlave (alebo lepšie nahlas) prečítať. Jednoducho to ako poézia nefunguje. Niekde dokonca menej než inde, napr. v piatej strofe je presah, ktorý ju dokonale rozbíja, navyše po štvrtej
Dosť o forme, teraz k obsahu. Celý čas som čakal vyslobodenie v poslednom trojverší, ktoré by osvetlilo celú báseň ako metaforu, ale to neprišlo. Príbeh pripomína niečo, čo je zľahka inšpirované nejakou cutscénou o Lich Kingovi. Niektoré slová totálne ničia akékoľvek pokusy o atmosféru, ďalšie sú použité zle významovo aj gramaticky (Príležitosť k ponúrnu? Ponúrny nie je existujúce slovo, ani ponúrno, čokoľvek by to malo byť). Aspoň to má plot-twist, tak to nie je taká nuda.
V celku nechápem, čo na básni by malo evokovať zimnú náladu, takže sa nedajú udeliť ani bonusové body za trafenie sa do témy. Kedysi dávno, keď som o teoretickej stránke poézie ešte na škole nič nepočul, som napísal krátku epickú básničku. Keď som ju po rokoch objavil, tak ma skoro zarazilo, že som prakticky písal sylabotonickým veršom bez toho, aby som tento pojem poznal. Jednoducho tak, aby sa to rýmovalo. Takže v hodnotení som sa nesnažil nejak cielene vyhľadávať detaily, skôr som sa snažil prísť na to, prečo je to na prvé prečítanie tak zlé. Týmto nechcem autora znechutiť. Len chcem podotknúť, že viazaný verš je jednoducho o niečom inom ako o zlepení prvých slov, ktoré mi napadnú. Takže buď upraviť techniku a niečo si naštudovať, alebo prejsť na voľný verš (a niečo si naštudovať).
Číslo autora bolo v tomto prípade osudovým znamením.
|