Moebius Kahuna 19. června 2011
Moje pátranie po doktorovi Moebiusovi začalo už pomerne dávno, keď sa mi do rúk dostala jedna z jeho starých prác, kde popisoval spojenie starej alchýmie a modernej vedy. Toto dielo bolo z roku 1864. Preto som očakával, že jediné čo nájdem budú pozostatky jeho majetku a možno jeho hrob. Zarazilo ma, že zatiaľ čo som sledoval jeho stopu po celej Európe, nikde som nenarazil na zmienky o jeho osobnom živote. Pôsobil ako význačný lekár a vedec v mnohých fakultných nemocniciach a sanatóriách, pričom niektoré jeho práce boli z roku 1943!      V tom momente, kedy som uvažoval o zámene mien som doslova náhodou narazil na jeho denník. Spolu s ostatnými poznámky sa plesnivý rukopis nachádzal v tajnej komore viedenského podkrovného bytu. Doktor Moebius bol omnoho starší než sa zdalo, pretože, ako v denníku popisoval:      „ ... Objavil som prastarý recept na tonikum, ktorým som dokázal extrahovať životnú silu iných bytostí a doplniť ňou svoju vlastnú. ...“      Doktor Moebius objavil recept na nesmrteľnosť!      Tým sa však celý pochmúrny príbeh len začínal, zatiaľ čo som sledoval dekády staré stopy, z minulosti sa vynárali pochmúrne protokoly z experimentov, ktoré vykonával počas veľkých epidémií. Experimentoval s podstatou života až objavil možnosť ako vdýchnuť mŕtvym život. A nielen to.      Svoje prvé veľké experimenty skúšal počas epidémie tuberkulózy vo francúzsku koncom devätnásteho storočia. Obete boli najme starý ľudia a deti, ktoré podľahli zákernému pľúcnemu ochoreniu. Moebius využil prastarých vied, ktoré spojil so súčasnou medicínou a z masových hrobov vzkriesil tri desiatky mŕtvych. Ako sám napísal .. bolo to fiasko:      „ ... Neuvedomoval som si cenu, ktorú si žiada stará alchýmia. A to tú, že všetko má svoju skutočnú cenu. Sám sebe predlžujem život tým, že ho kradnem iným ľudským bytostiam. Presne ako to popisovali staré rukopisy. To, že som chcel oživiť mŕtvych pomocou životnej energie dobytka sa ukázalo ako zlý krok, lebo som nepriviedol nič, čo by sa dalo považovať za ľudské bytosti. Boli to primitívne monštrá ovládané pudmi. Behom prvej noci sa rozpŕchli do lesov, kde povraždili niekoľko miestnych obyvateľov a lekársku komisiu zaoberajúcu sa epidémiou. Našťastie som im nedal dosť sily na to, aby si ju ich telo dokázalo vytvárať samo. Dal som impulz, no nie dostatočný, aby som opäť naštartoval ich svojbytnú existenciu. Preto za pár dní opäť zomreli. Ak sa to dalo považovať za život. ...“      Očakával som, že by sa po tejto skúsenosti eticky zamyslel nad svojimi činmi. No jeho to podnietilo, aby ešte hrubšie a násilnejšie manipuloval s ľudskými pozostatkami a podstatou života a smrti. Objavil nevyužité zákutia temnej alchýmie, ktorá nielenže dokázala vdýchnuť „iskru“, Ale aj premeniť a transformovať mäso, kosti a krv.      Tu začal hovoriť o Typoch, ako nazýval svoje výtvory. Objavil som jeho rituály, jeho ritus, ktorý po sebe zanechával. Po incidente vo Francúzsku sa stiahol z veľkých miest a po celej Európe vyhľadal domy ukryté v lesoch. Ďaleko od civilizácie, kde sa nerušene venoval svojím experimentom, ktoré v tej dobe hraničili so šialenstvom. Denník sa zmenil, spomínal to, že alchýmia dovolí omnoho viac, než len to, čo po sebe zanechal muž, od ktorého sa Moebius učil tomuto umeniu. Predsavzal si myšlienku vytvoriť nadčloveka. Alchymistickú dokonalú bytosť. Bytosť, ktorá nebude ani jedného pohlavia, ktorá bude povznesená nad primitivizmus tela z mäsa a krvi.      Túto bytosť nazval Omnius.      „... Omnius bude mojím vrcholným dielom. Bude označovať míľnik, kedy som prešiel z fázy poznávania do fázy tvorenia. Týmto dňom sa začína nová kapitola môjho života a nová éra ľudskej existencie. Možno za rok, možno za sto rokov pokľakne ľudské pokolenie pred Omniusom, čisté nepoškvrnené vedomie sa stane dokonalým vládcom. Každého, kto bude nehodný, kto sa bude priečiť jeho vôli stihne trest. Svoj výtvor hodlám obdarovať nielen nezmernou múdrosťou a nezlomnou túžbou po vládnutí, ale aj mocou, ktorou dokáže meniť chod dejín...“      Toto bol posledný záznam v denníku. Moebius potom zmizol nevedno kam, možno do jedného z jeho sídiel, ktoré sa nachádzali po celej Európe a dokonca až v Amerike a Ázii. Toto bol impulz, kedy som sa v tom viedenskom byte rozhodol stopovať doktora už nie zo záujmu, ale z povinnosti, ktorá sa vo mne rozhorela ako dravý oheň. Vedel som o tom len ja a tak hmotnosť tohto bremena spadala len a len na moje bedrá.      Toho dňa som začal skúmať jeho sídla, hľadať stále nové a nové stopy. Narazil som na zvyšky jeho práce: Na jeho „typy“, ktoré za sebou zanechal, aby strážili laboratória a archívy. Všetky dôsledne katalogizujem, rovnako ako výňatky z jeho denníkov a rukopisov obsahujúce prastaré tajomstvá temných umení a moderných vied.      Čaká ma mnoho práce, no ja musím vytrvať ... a ak toto čítate, tak verte každému riadku, každému slovu ... každej litere. Možno zlyhám. Možno ma Moebiusove typy roztrhajú na kusy. Preto ak zomriem, musí na moje miesto nastúpiť niekto iný. Pretože Doktor má najväčšiu výhodu zo všetkých: Čas ...

Názory a komentáře ( 0 /2 )

[ ZNÁMKY ] | [ ZPĚT ]

Nick	Známka
Dzudzu	1
Guner	2
HadejKdo	1
Hella	1
JokerS	3
Moon	1
Ursa_Minor	1