|
Tak keď už ste sa rozbehli tak sa pridám (aj keď asi by som mal odpísať radšej do questu)
Viac postav pre jedného hráča:
Vyskúšal som si to v jednom queste aj ako PJ, ale nakoniec som zistil, že to komplikuje situáciu. Aj keď je pravda, že ja som to mal tak, že hráč ovládal len jednu postavu a ostatné komandoval nepriamo.
Ako hráč som ale raz hral v queste s Fallout tématikou za päťčlennú rodinu. Bolo to náročnejšie aj pre hráčov aj pre PJa a musím povedať, že prvý mesiac dva bola aktivita na obrovskej úrovni, ale potom zrazu akoby uťal a všetkých naraz to prestalo baviť. Mňa napríklad úplne nebavila hra za dve z mojich piatich postáv a kvôli príbehu som musel hrať aj za nich. Postupne sa vytratilo RP z daných postáv a nakoniec to boli strohé príspevky, ktoré prešli do žiadnych príspevkov.
Prolínaní právomocí hráče a vyprávěče:
Na jednom serveri majú spravený automatický obchod, takže ho aj využívam a nechávam postavy minúť svoje úspory, ale povoľujem im nákup len keď sú v queste. Ale ani tu na DA by som nemal problém keby mi niekto napísal, skočím si na tržnicu kúpiť to a to. Nie všetko musíme nutne hrať na RP. Postavy asi aj chodia na latríny, ale nepotrebujem aby mi to popisovali v questoch. A ako PJ občas posuniem quest o viac dopredu a vtedy logicky trochu za postavy asi zahrať musí, respektíve napríklad nastúpia na 5 dennú plavbu loďou a ja to presuniem rovno do 3 dňa keď ich prepadnú piráti. Teoreticky mohol niekto skočiť cez palubu už druhý deň a ja som ho o tú možnosť pripravil.
Divadelní režim:
Neviem či sa ako divadelný režim ráta to, že preskakujem dni kvôli tomu, aby sme sa mali možnosť dostať k niečomu zaujímavému (ako v príklade tej cesty na mori). Celý quest len takto vypisovať udalosti, to si neviem úprimne predstaviť. Ako v princípe riešiť len dôležité veci a čiastočne zodpovedať otázky PJovi aby vedel čo moja postava by v danej situácii spravila, mi príde skôr ako taký GameBook, resp. SQ tu na DA.
Krátke príspevky, rýchli odpis:
Ako PJ som nikdy neskúšal, ako hráč už viackrát a bolo to fajn. Popravde, skôr sa dohrá takýto quest do úspešného konca.
Chatquest:
Osobne ma to veľmi nenadchlo, ak by chcel PJ a hráči čo najviac simulovať offline drd tak je to asi najrozumnejšia cesta, ale ja som asi staromódny a zvyknutý na hru na fórach. Takisto ma nebaví hra cez všelijaké online programy kde je aj video. Aj keď niektoré majú veľmi dobre spracované prostredie a keď sa PJ s tým vyhrá je to fajn.
Forma spoločne tvoreného príbehu:
Písal som so spolužiakom na strednej týmto spôsobom knihu. Ešte starecky na papier. Jeden týždeň som ju mal doma ja a písal, druhý on a striedali sme sa. 200 stranový denník sme zaplnili rýchlo, normálne by som si to aj prečítal, ale bohužial neviem kde ten denník skončil.
Kurzíva šepotom:
Po pravde chápem výhody tohto formátu, ale keďže ako hráča ma to vždy iritovalo tak to nikdy od svojich hráčov nepožadujem. Ja sám myšlienky ostatných postáv beriem jedným uchom dnu, druhým von. Ale je pravda, že som sa stretol s tým, že sa voči mojej postave správali obozretne aj keď na von sa s nimi bavila priateľsky a zlovestné boli len myšlienky. Takže možno to je správna cesta neukazovať myšlienky.
"Životy:"
Ak tam nie je šanca nato, že zomriem, respektíve sa mi niečo nepodarí, tak potom to predsa nemá zmysel, to rovno môže PJ napísať, gratulujem cieľ si splnil. /Cool, cool, cool/
Na druhú stranu moja postava v tej Kosiho spomínanej K31 nebola zrovna rozvážna a taktická, teda aj hurá na nich je taktika. A v princípe bola jedna z mála čo tam bola od začiatku do konca Ale súhlasím s tým, že napätie tam bolo.
Prvek náhody:
Tak to ide jedno z druhým ten prvok náhody a životy. Ja ako PJ často hádžem kockou, síce to nikomu nehovorím, ale ako niekto kto miluje matematiku a štatistiky, tak si neviem predstaviť žeby som to nerobil Ale je pravda, že aj ja som postavu poslal len do mdlob, aj keď podľa kociek mala byť mŕtva. Celkovo veľmi nezabíjam postavy hráčom, skôr to robím na štýl ako je v moderných solo RPG hrách na PC, jednotlivé postavy v boji sú vyradené a ostanú na jednom živote. Ak teda nerobia úplné hovadiny.
Cíle:
Tak úplne logicky skôr úspešne skončí quest s jasným cieľom ako voľne bežiaci quest (ktorý v princípe koniec ani nemôže mať).
Ale zábava môže byť oboje Ja som napríklad hral 4 roky v jednom otvorenom svete u PJa, ktorý potom prestal úplne hrávať tak sme to zrušili, ale boli to 4 roky zábavy a nevadilo mi to. TO že tam nebol cieľ, neznamená že som nezažíval dobrodružstvo.
A ako písala Astra, aj teraz mám jednu postavu v queste, ktorá o cieli questu nič nevie, pretože by to bolo úplne proti jej inteligencii aby to vedela. Ja ako hráč to ale vlastne viem, takže neviem či sa to ráta alebo nie
Osobne hráč by mal vedieť či je to quest z otvoreným svetom, kde môže získať veľa úloh, alebo je to quest kde je presne stanovená úloha. Ale mal by to asi vedieť hráč, jeho postava nemusí vedieť, či len tak brúzda svetom, alebo ide plniť konkrétnu úlohu.
A ano dostať sa k Bossovi po X rokoch hry a nakoniec napísať záverečný heroický príspevok to jo, to bolo naozaj super.
Inak mávate aj vy po dohratí questu (úspešnom) taký chvíľkový pocit smútku? Alebo to len ja som divný? Proste taký ťaživý pocit.
|